Sklamanie z novej Čarodejnice - je to vôbec horor?

Tento rok akoby sa so snímkami nesúcimi nálepku strašidelného filmu roztrhlo vrece. Najprv prišiel Les a následne Chlapec (recenziu naň nájdete kliknutím sem), no väčšina hororových nadšencov odratúva dni do premiéry pokračovania Wanovho Conjuringu. Aby sme do návratu manželov Warrenovcov na kinové plátna nezostali bez dávky strachu, režisér Robert Eggers sa rozhodol priviesť na svet svoj celovečerný debut s nepríliš originálnym názvom Čarodejnica.

Dej nás prenesie do čias osídľovania Ameriky puritánskymi Angličanmi hovoriacimi v náboženských šifrách a žijúcimi v osadách, kde sú pravidlá spolunažívania veľmi prísne. Kto ich dodržiavanie odmietne, môže si rovno zbaliť veci a rodinu a živoriť v nemilosrdnej prírode. Pre rovnaké riešenie sa rozhodne aj farmár William (pripomínal len mne Bolka Polívku?) a spolu s manželkou a malým statkom sa snažia viesť svojich päť ratolestí k bezhraničnej oddanosti Bohu, ako sa na správnu rodinu sedemnásteho storočia patrí. Lenže hriech číha na každom rohu a zísť zo správnej cesty môže znamenať pre rodinu katastrofu...

Od začiatku nás zaujme úžasne stvárený dobový jazyk. Historizmy, akcent, vďaka ktorému neostáva nič iné, než sa rezignovane uchýliť k čítaniu titulkov a náboženská terminológia dominujúca takmer v každej vete v kombinácii so starými zvykmi i jednoduchým oblečením doslova vsotia diváka do minulosti. Nie sú potrebné preumelkované kostýmy ako vo Veľkom Gatsbym či Dánskom dievčati. Film by mohol pokojne slúžiť ako učebnicový príklad slovníka daného časového obdobia. Rovnako fascinujú aj autentické prejavy viery nielen v Boha, ale i diabla videného zarytými veriacimi v havranovi či capovi. V strachu z neznámych síl berúcich malým deťom životy sa rodičia dokonca neboja ukázať prstom na vlastné deti a priamo ich obviniť z čarodejníctva. Dnes sa nám podobné prejavy zdajú absurdné, avšak v minulosti sa žena stala pre spoločnosť bosorkou akýmkoľvek správaním vybočujúcim z puritánskych noriem.

Tu sa zoznam pozitív snímky bohužiaľ končí. Tri štvrtiny filmu čakáme na moderné prvky typické pre horor a dočkáme sa len vyslovene lyrických scén zobrazujúcich hlavnú postavu zízajúcu na les. Posledných desať minút strávime prebúdzaním sa z polospánku asi dvoma vytúženými, no v bežnom horore sotva zaregistrovateľnými ,,ľakačkami". Na záver sledujeme akýsi čarodejnícky summit preexponovaný až do toľkokrát spomínaných nebeských výšin a ktorý navyše do predchádzajúceho ospalého konceptu vôbec nezapadal. Ak sa režisér rozhodol natáčať film na štýl kvetnatých kníh so zdĺhavým a zbytočne sa ťahajúcim dejom písaných v sedemnástom/osemnástom storočí, prečo na záver nasilu natisol všetky znaky súčasných strašidelných snímok? Aby obhájil tak či onak nevhodne zvolený názov žánru?

Vidieť ľudí odchádzať z kina dlho pred vytúženými záverečnými titulkami ma mrzelo. Počula som mnohých šomrať – toto má byť horor? Preto sa pýtam, aké znaky znamenajú záruku aspoň trochu kvalitného hororu? Napchať na záver zopár jumpscares a krv predsa dokáže každý. Skutočnému hororu ale stačí na spôsobenie zimomriavok a nocí strávených pri zažatom svetielku len mrazivá atmosféra, dobré dialógy a striedanie hudobných vsuviek a tichých momentov na správnych miestach. Obohatiť si občas dej milými jumpscares nemôže uškodiť, pokiaľ ich nie je priveľa a dokážu poriadne vydesiť. Preto by som k popisu Čarodejnice vsunula žáner mysteriózny triler alebo dráma a rázne preškrtla smiešne pomenovanie horor, keďže snímka v závere zborila všetky prípadné základy perfektne chladnej atmosféry.

Doposiaľ ma všetky tohtoročné filmy s hororovým nádychom sklamali a Čarodejnica nie je výnimkou. Téma a myšlienka nie sú na zavrhnutie, práve naopak, lenže v rukách neskúseného režiséra spôsobujú ako horor katastrofu. Ak sa rozhodnete dať filmu šancu, radím nevytvoriť si ani najmenšie očakávania a rátať s mierne odlišným spracovaním, než na aké sme zvyknutí.

Zdroj: csfd.cz, vlastní prožitek